HASIČI V SPIŠSKEJ SOBOTE Fabián Gordiak
V našich podmienkach piatich spišských miest – Poprad, Matejovce, Stráže, Veľká, Spišská Sobota, bol založený spoločný dobrovoľný hasičský spolok už pred rokom 1863. Starostovia týchto miest podali dňa 29. marca 1863 grófovi Augustínovi Csákymu ako správcovi 16 spišských miest žiadosť o schválenie svojich stanov. Na žiadosti sú podpisy takto: Ján Honsch ( starosta Matejoviec), Eduard Glatz (starosta Popradu), Alexander Adrianyi (hlavný notár Matejoviec), Ján Fabíni (starosta Stráž), Samuel Krompecher (starosta Veľkej), Aleander Köhs (starosta Spišskej Soboty). Habsburské miestodržiteľstvo v Budapešti zo dňa 31. januára 1864 svojím spisom oznámilo, že stanovy neschvaľuje, spolok ako taký je zbytočný a jeho činnosť zakázali. Zákaz sa však nevzťahoval na prípadné hasenie požiarov. V činnosti spolku videli skrytú politickú činnosť.
Košické vojenské veliteľstvo tajným písomným hlásením číslo 329 z 1. januára 1864 adresovanom Vrchnému vojenskému veliteľstvu v Budapešti oznámilo, že v spolku je 210 ľudí a to z Popradu 30 mužov, z Matejoviec 50, zo Stráž 50, z Veľkej 50, zo Spišskej Soboty 40 mužov. Ďalej sa uvádza, že 28. Júla 1863 tento spoločný hasičský spolok 5 hasičských miest uskutočnil výstavu svojho výstroja a výzbroje v Kežmarku, za čo bol odmenený prémiou.
Dňa 8. januára 1864 pod číslom 991 hlási popradský náčelník Ján Gorgey habsburskému miestodržiteľovi v Budapešti, že spoločný hasičský spolok piatich hornovidieckých spišských miest sa v roku 1863 vyznamenal pri hasení viacerých požiarov, menovite pri požiari v Tepličke. Uvedené písomné doklady sú uložené v štátnom archíve v Levoči. V rokoch 1878 – 1879 došlo k reorganizovaní tohto spolku a v jednotlivých mestách sa vytvorili samostatné hasičské zbory. V Spišskej Sobote bol dobrovoľný hasičský zbor založený 11. mája 1879 na zakladajúcom valnom zhromaždení, prijal vypracované stanovy, ktoré Ministerstvo vnútra schválilo 27. júla 1879 pod číslom 34889/1879. Za predsedu bol zvolený Eduard Hönsch. Hasičský zbor v Spišskej Sobote vyvíjal bohatú ako praktickú, tak aj kultúrnu činnosť a patril vždy medzi najlepšie v okrese a na okolí. Zúčastňoval sa cvičení a hasičských podujatí, na ktorých víťazil, alebo obsadil popredné miesta.
Podtatranské mestečká a obce boli dosť husto osídlené Nemcami. V dôsledku čoho aj v Spišskej Sobote bola pomerne dosť dlho úradnou rečou v hasičskom zbore nemčina. Zachovaný protokol sa datuje od februára roku 1923 a jeho prvý zápis je z 18. februára 1923 v nemčine. Obsah zápisníc zachytáva všetky udalosti o činnosti schôdzovej, kultúrnej, účasti na hasení požiarov, verejných vystúpeniach a cvičeniach. Táto kniha zápisníc je takto vedená do 18. novembra 1937 a je v nej celkom 49 zápisov v reči nemeckej a 72 v reči slovenskej. 13. januára 1924 začína nová éra, keď na valnom zhromaždení, za účasti 53 členov a pod predsedníctvom Róberta Oravca i za prítomnosti starostu obce Gabriela Schmora, zástupcu starostu Ladislava Scholtza, odsúhlasujú zmenu úradnej reči na slovenskú.
V zápisnici je táto skutočnosť vedená takto: „Veliteľ zboru Štefan Jakubec predkladá návrh, že mnohí členovia nášho zboru ešte v lete 1923 s touto žiadosťou sa uchádzali, aby zreteľom na väčšinu slovenského jazyka ovládajúcich členov, úradnou rečou zboru stala sa slovenská. V týchto veciach rozhodnúť veliteľ nemá právo, preto cieľom vybavenia tejto otázky podávam návrh valnému zhromaždeniu následne. Mali byť i naďalej úradnou rečou nemecká, alebo podľa žiadosti členov slovenská.“ Po debate došlo k hlasovaniu a za slovenskú reč hlasovalo 20 členov, za nemeckú 8 členov. Funkcionári nehlasovali pretože za slovenskú reč bola väčšina. Predseda po hlasovaní vyhlásil za úradnú reč slovenskú. Tento zápis, uvedený prvýkrát v reči slovenskej, je označený ako zápisnica číslo 1.
Veľkú zásluhu na rozvoji hasičstva po prvej svetovej vojne až do začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia má nielen v Spišskej Sobote, ale aj v okrese Spišská Sobota a neskoršie Poprad sobotský občan, zakladateľ Okresnej hasičskej jednoty v Sobote roku 1924 dlhoročný okresný veliteľ a až do svojej smrti predseda Dobrovoľného hasičského zboru v Spišskej Sobote, miestny učiteľ a správca školy Róbert Oravec.
Po skončení druhej svetovej vojny došlo k celkovej reorganizácií hasičstva v tom zmysle, že požiarna ochrana sa začala budovať na masovejšom základe a hlavne na dobrovoľnosti ako masová organizácia. V rokoch 50-tych až 70-tych hasičstvo v Spišskej Sobote bolo na vysokej úrovni ako po stránke odbornej, tak stránke kultúrneho diania. Členská základňa bola pomerne veľká, ale čo bolo zvlášť potešujúce a z čoho by bolo potrebné si brať príklad aj dnes, bola tá skutočnosť, že na dobrej úrovni bolo v Spišskej Sobote ženské hasičské družstvo a práca s mládežou zaznamenávala taktiež úspechy. Z uvedených rokov pripomíname rok 1961 – započatie výstavby hasičskej zbrojnice a jej ukončenie v roku 1969, kedy sa uskutočnili oslavy 90. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Spišskej Sobote, za čo patrí vďaka Jánovi Husárovi a Ondrejovi Zubáňovi, ktorý predniesol slávnostný prejav pred nastúpenými zbormi popradského okresu na Sobotskom námestí. Veľká vďaka patrí mnohým členom dnes už nežijúcim, ale aj tým, ktorí v tejto organizácií ešte pracujú a ostali jej verní. Nemôžeme zabudnúť na nestorov hasičstva a našich členov, ktorými boli Róbert Oravec, Viliam Glatz, Ján Husár, Jozef Šterba, Michal Guzi, Ján Šimčák, Jozef Tvardy, Eduard Novák, Michal Brndiar, Matis Ulbrich, Jozef Kubov, Michal Skokan, Ján Šmida, Jozef Kečka, Eduard Kečka, Matis Schmidt, Ján kitz, Ján Chovan, Michal Janigoš, Ondrej Zubáň, Ján Vall, Arpád Alexy, Jozef Lojek, Ondrej Solus, Ondrej Slezák, Dušan Kubov, Jozef Kožuch, Stanislav Kožuch, Jozef Kroták, Martin Baran, Ján Vikarský, František Janoščík, Ján Cudziš, Ján Orolín, Štefan Kret, Pavol Kubov, Ján Kurilovský, Ján Hudzík, Ján Lach, Ondrej Lukáč, Cyprián Špitko, Pavol Ščurka, Milan Kester, Ján Mirga, Michal Imrich, Peter Šifra, Ján Bednár, Jozef Čupka, Ladislav Čupka, Jozef Kuruc, Matiek, Dikant Gustáv, Ján Korenko, Blaško a iní. Zo žien Magdaléna Bargerová, Irena Husárová, Helena Lachová, Magdaléna Chovanová, Cilka Kečková, Cilka Marčišovská, Anna Drefková, sestry Marove, Holbusove a ďalšie.
Pre úplnosť uvádzame mená veliteľov hasičského zboru od jeho založenia v roku 1879 až do doby súčasnej. Ako prvý veliteľ hasičskej jednotky v Spišskej Sobote bol Juraj Majunke, po ňom nasledovali Pavel Burhadt, Dr. Karol Hankins, Ladislav Hensch, Jozef Kuchta, Štefan Jakubec, Fridrich Jatz, Róbert Oravec, Arpád Paulíny, Eduard Novák, Viliam Glatz, Ján Vall, Matej Ulbricht, Dušan Kubov, Jozef Kožuch, Michal Brndiar, Ladisla Lavko. Rok 1979 bol rokom storočnice založenia Dobrovoľného hasičského zboru v Spišskej Sobote. Oslavy sa opäť organizovali n Sobotskom námestí za prítomnosti súťažiacich hasičských družstiev z celého okresu. Spestrili ich aj účinkujúci v bohatom kultúrnom programe. Pán Ján Husár, predseda, v spolupráci s chovateľmi zabezpečil netradičnú hostinu v podobe pečeného vola na ražni. V druhej polovici 80-tych rokov začala činnosť hasičského zboru stagnovať až do takej miery, že existujúca hasičská technika bola postupne vyradzovaná a nová sa nekupovala. Historická automobilová striekačka „Praga“ z roku 1948 bola koncom 60-tych rokov odvezená do Prešova ako muzeálny exponát, kde pri požiari zhorela. Roku 1989 si už na 110. výročie nemal kto spomenúť. Táto stagnácia pretrvala ja cez 90-te roky a 120. výročie v roku 1999 si opäť nikto nespomína. Popradskí hasiči obsadzujú sobotskú hasičskú zbrojnicu. Táto skutočnosť prebúdza starších hasičov, ktorí venovali nemálo úsilia pri hasičskej činnosti a pri budovaní zbrojnice. Vyprovokovalo to k snahe oživiť hasičské tradície a vrátiť hasičskému zboru život.
20. februára 2000 sa uskutočnila spoločná schôdza, na ktorej sa mali zúčastniť DHZ Spišská Sobota a DHZ Poprad. To sa však nestalo, ale 18. marca 2000 sa schádza mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré nesúhlasí so zlúčením, ale ja za vytvorenie samostatného DHZ Spišská Sobota s tým, že zatiaľ umožnia DHZ Poprad užívať niektoré priestory hasičskej zbrojnice. Na tomto zhromaždení bol zvolený výbor. Za predsedu DHZ bol zvolený Ján Žabka. V tom čase sobotský hasičský zbor nemá k dispozícií žiadnu techniku, výstroj, inventár, financie, dokonca ani striekačku. Začína pracovať od nuly. Svoje oživenie sa rozhodne dať najavo prípravou oneskorených osláv120. výročia založenia DHZ v Spišskej Sobote. Na organizačných prípravách a pri priebehu týchto dní a osláv sa podieľali členovia organizačného výboru, ktorý riadil jeho predseda Mgr. Fabián Gordiak, 16. septembra 2000 bolo slávnostné zasadnutie všetkých členov a hostí v hasičskej zbrojnici. Najstarší členovia dostali vyznamenania a ďakovné listy. V nedeľu 17. septembra sa uskutočnil slávnostný nástup hasičských družstiev na ihrisku základnej školy a uskutočnila sa hasičská súťaž o putovný pohár starostu Spišskej Soboty Ing. Františka Strojného. Pohár získalo hasičské družstvo zo Spišského Bystrého. V rámci príprav Spišskosobotských hasičských dní 2000 náš DHZ nadviazal medzinárodné konakty s DHZ Szczawnica – Jaworki – Poľská republika. Sprostredkovateľom bol Ing. Ján Sendek. Pozvanie prijali a jedno družstvo sa zúčastnilo súťaže. Na čele delegácie boli traja členovia ich výboru pod vedením veliteľa Jána Krzyška. Tu sa zrodila myšlienka vzájomného stretávania sa, čo má a bude mať veľký význam pri vzájomnom zbližovaní sa národov z podtatranskej oblasti. Hasičské zbory okrem svojej ochrannej a protipožiarnej činnosti už od počiatku svojho vzniku vyvíjali aj iné aktivity. Bola to najmä kultúrna činnosť. V Spišskej Sobote má svoju viac ako storočnú tradíciu. Týkalo sa to najme ochotníckeho divadla, organizovania zábav, hasičských bálov, maškarných plesov. V druhej polovici 20. storočia nestorom kultúry a režisérom bol Ján Husár, dlhoročný predseda DHZ v Spišskej Sobote. V 90-tych rokoch táto činnosť prestala. Hlavnou príčínou bol fakt, že kultúry dom sa stal skladiskom a prestal slúžiť pôvodnému účelu. V rokoch 1999 až 2000 začala rekonštrukcia Sobotského námestia a súčasne s ním aj generálna oprava kultúrneho domu. Sobotské námestie bolo upravené koncom októbra 2000 a 11. septembra 2000 Ing. Štefan Kubík, primátor mesta Popad, ho slávnostne odovzdal občanom Spišskej Soboty.
Dnes Sobotské námestie patrí medzi najkrajšie historické pamiatky nielen nášho mesta, ale aj Slovenska. Pri spoločnom stretnutí pána Jána Žabku a Mgr. Fabiána Gordiaka v novembri 2000 vznikla myšlienka zorganizovať fašiangový sprievod, ples hasičov a zoložiť tradíciu spišskosobotských kultúrnych dní.
Prvé fašiangy sa uskutočnili 17. februára 2001. Začali sprievodom masiek po starej i novej Spišskej Sobote a vyvrcholil vystúpením folklórnych súborov Sobotienka, Vagonár z Popradu a Lúčka z Hranovnice a spoločným tancom - verbunk, do ktorého sa zapojili aj prítomný diváci. Dotvorili radostnú atmosféru, ktorá vládla počas celého dňa. Oslavy zároveň prispeli k obohateniu zbierky pre Červený kríž.
II. Spišskosobotské dni sa uskutočnili 29.-30. júna 2001. Ich hlavným cieľom bolo osláviť 745. výročie prvej písomnej zmienky o Spišskej Sobote. Súčasťou osláv bolo slávnostné otvorenie hlavnej budovy kultúrneho domu, ktorý bol už viac ako rok po rekonštrukcií. Slávnostným otvorením, za účasti poslancov mesta Poprad a pozvaných hostí, bol daný do užívania. V nedeľu 30. Júna bol na Sobotskom námestí bohatý kultúrny program, na ktorom sa predstavili folklórne súbory – Sobotienka, Vagonár, Jaro z Čiech.
K radostnej atmosfére prispel aj detský lunapark, dychová hudba Popradčnka, popradský detský zbor a večerný orgánový koncert v kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote. Organizáciu týchto dní zabezpečovali členovia nášho hasičského zboru. Fašiangy, ples hasičov i spišskosobotské dni majú už svoju tradíciu a v roku 2004 sa organizovali po piatykrát.
Po rekonštrukcii Sobotského námestia sú strechy domov drevené a väčšinou pokryté škrydľami. V posledných rokoch v našej časti mesta nedošlo k požiaru a táto skutočnosť nás môže len tešiť. Je to tiež výsledkom dobrej práce hasičského zboru a jeho preventívnej činnosti, ktorá sa prejavila správnym prístupom obyvateľstva k požiarno-bezpečnostným predpisom. Dobrovoľný hasičský zbor v Spišskej Sobote mal svoju hasičskú zástavu, ktorá však v období druhej sv. vojny bola nejakým spôsobom zničená. Naši poľskí priateľia nás inšpirovali peknými uniformami a hlavne krásnou zástavou, s ktorou hrdo kráčali počas slávnostných dní. Výbor hasičského zboru sa rozhodol, že aj naši hasiči budú mať svoju zástavu a slávnostné uniformy. 7. septembra 2000 v rámci programu III. Spišskosobotských dní bola zástava na svätej omši slávnostne posvätená a 3. decembra 2002 v rámci kultúrneho večera hasičov pokrstená za prítomnosti svedkov Jána Žabku a Dr. Jána Brndiara, Ing. Antonom Dankom, v tom čase viceprimátor mesta Poprad. Zástavu zdobí heslo, ktoré je symbolom hasičstva: „Bohu na slávu a blížnemu na pomoc“.
Preto pri tejto príležitosti obraciame sa na veľkú rodinu hasičov a na všetkých občanov nášho mesta, ale aj nášho Slovenska, aby každý z nás sa stal priekopníkom a bojovníkom za uchránenie hodnôt pred nepriateľom, ktorý ujedá veľké hodnoty nášho hasičského stola v znení hesla: „Do boja proti všetkým príčinám požiaru“.