POŽIARNY  ŠTATÚT Z ROKU 1752 Ivan Bohuš

Vydaním Požiarneho štatútu bolo v roku 1752 na území celej Rakúsko-Uhorskej monarchie a teda i v našich zemiach – zavedené povinné požiarne poistenie a zároveň stanovené prvé oficiálne smernice protipožiarnej prevencie. V štátnom archíve Levoča, pobočka Poprad, je uložený exemplár štatútu datovaný 4. 12. 1752 vo Varšave  aplikovaný na pomery tých spišských miest, ktoré boli vtedy zálohované Poľsku. Štatút tvorí foliant v tvrdých doskách a počíta 180 neočíslovaných strán. Úvod tvorí všeobecné zdôvodnenie požiarneho poistenia.

Nasledujúci sumár vykazuje počet budov a vyčíslenie ich hodnoty:

V Poprade 134 domov v hodnote 16 050 zlatých

V Spišskej Sobote 118 domov v hodnote 16 100 zlatých

Vo Veľkej 162 domov v hodnote 18 400 zlatých

V Strážach 78 domov v hodnote 9 950 zlatých

V Matejovciach 98 domov v hodnote 12 700 zlatých.

Spolu teda na území mesta bolo 590 domov ohodnotených na 73 200 zlatiek. Podľa generálneho katastra, ktorý je súčasťou štatútu boli pridelené čísla a tie sa olejovou farbou  napísali ich na brány. Vedením poisťovacej agendy boli popri spišskom grófovi, striedavo so štvrťročným pôsobením poverení richtári Ľubice, Spišskej Novej Vsi, Spišskej Soboty a Spišskej Belej. Škody do výšky 50 zlatých sa hradili z príspevkov obyvateľov v postihnutom meste, na úhrade väčších požiarnych škôd sa spoločne podieľalo 13 spišských miest.

 Pritom každý majiteľ domu bol povinný na úhradu prispievať podľa hodnoty zhoreného a vlastného domu na každých 50 zlatiek po 1 denári. Keď napríklad vo Veľkej zhorel dom v hodnote 300 zlatých, prispieval na úhradu škody majiteľ popradského domu, ohodnoteného na 350 zlatých, sumou 6 x 7 = 42 denárov. Keď voľakto pri požiari stratil celé hospodárstvo – obytný dom, maštale i stodoly – bol na čas dvoch rokov oslobodený od platenia daní.

V rámci preventívnych opatrení bol každý majiteľ domu pod ťarchou pokuty povinný disponovať dobrým hasičským rebríkom, dvoma hasičskými striekačkami a sudom plným vody. Mestá si museli zadovážiť  kožené vaky na vodu a ručné striekačky. Predstavenstvá miest zodpovedali za kontrolu a dobrý stav studní. Každé mesto bolo rozdelené na štyri rajóny a požiarnou službou v týchto rajónoch boli poverené jednotlivé cechy. Potenciálnym požiarnikom boli vopred pridelené konkrétne úlohy pri hasení,  resp. strhávaní, lokalizovaní ohňa alebo pri zachraňovaní ľudí, či dobytka. Požiarnym štatútom bola povinne zriadená služba nočných strážcov a hlásnikov z veže a občanom sa zakázalo hromadenie ľahko zápalných predmetov, menovite väčších zásob dreva. Štatút je písaný v nemeckom jazyku, ale obsahuje v tom čase veľa obvyklých latinských výrazov.

Prvých 26 strán zaberajú texty poistných a preventívnych úprav a zvyšok katastre so súpisom domov a ich majiteľov. Posledné strany foliantu chýbajú a tak sa nám v mestskej časti Matejovce zachoval len súpis domov č. 1 – 76, hoci so sumára vyčítame, že ich bolo 98. Chýba aj úradné overenie tohto zaujímavého dokumentu, ktorý podľa úvodného textu mal byť opatrený pečaťou a podpisom grófa i notára zálohovaných spišských miest.