SPIŠSKÁ SOBOTA Božena Malovcová

Mestská pamiatková rezervácia Spišská Sobota v súčasnosti upútava návštevníkov krásou svojich umeleckých pamiatok a nenarušeným stredovekým charakterom. V minulosti však bola významným strediskom remeselnej výroby, obchodu a kultúry, ktoré odvážne konkurovalo takým dôležitým centrám Spiša, akým boli slobodné kráľovské mestá Kežmarok a Levoča.

Prvá písomná zmienka o mestečku je z roku 1256. Spomína sa spolu s Popradom v donačnej listine Bela 4. pod názvom Forum Sabathe (Sobotný trh), no vznikla už dávno predtým. Bezpochyby už existovala pred tatárskym vpádom. V roku 1268  a neskôr v listinách z rokov 1271, 1273 a ďalších sa spomína pod iným názvom: Mons sancti Georgii alebo Georgenberg (Hora sv. Juraja).

V roku 1271  získala privilégium Štefana V. spolu s inými mestečkami mestské práva. V roku 1380 jej Ľudovít I. udelil právo týždenných sobotných trhov.

Veľkú zmenu do života Spišskej Soboty priniesol rok 1412, kedy bola spolu s ďalšími 12 mestami daná do zálohu Poľsku.  Záloh trval až 360 rokov – do Uhorska sa tieto mestá vrátili v roku 1772. Z tohto obdobia pochádza listina poľského kráľa Kazimíra z roku 1540, ktorou bral do ochrany spišsko-sobotských kupcov, prichádzajúcich na jarmoky do Krakova.  V roku 1474 pobudol v mestečku kráľ Matej Korvín a roku 1491 bola v bojoch o uhorskú korunu ťažko poškodená aj Spišská Sobota.

Spišská Sobota mala zriadenú mestskú kanceláriu už v 15. Storočí. Poukazuje na to zachované najstaršie pečatidlo z tohto obdobia, na ktorom je vyobrazený Svätý Juraj v rytierskom brnení, stojací rozkročený nad drakom. Najvýznamnejšie postavenie zýskala Spišská Sobota ako trhové a remeselné centrum. Niektoré cechy mali pôsobnosť aj pre Poprad, Veľkú, Stráže a Matejovce. Najstaršie cechové artikuly pre súkenníkov, mäsiarov, šustrov a krajčírov všetkých piatich mestečiek vydal poľský kráľ Žigmund August v roku 1551. Stavebná činnosť sa tu rozvinula po veľkom požiari v roku 1545. Už v roku 1502 tu bola zriadená mestská škola, na ktorej pôsobili významní učitelia ako napr. Sebastián Lám (1573) a Juraj Bucholtz st. Zo Spišskou Sobotou je spojené aj meno Mórica Beňovského, ktorý si zobral za manželku dcéru sobotského mäsiara Zuzanu Hönschovú. Podľa zoznamu domovej dane z roku 1579 malo mestečko v štyroch štvrtiach spolu 74 domov, čo bolo približne 445 obyvateľov. Takmer polovica majiteľov domov boli remeselníci. Počet obyvateľov sa v roku 1700 zvýšil na 828. V roku 1731 tu bolo 115 domov, v roku 1773 žilo v Spišskej Sobote 126 majstrov. V júli 1690 povolil kráľ Leopold konať v meste ďalšie dva jarmoky. Pretože Spišská Sobota nebola slobodným kráľovským mestom, nemohla si vybudovať hradby. A tak si Sobotčania vytvorili prirodzené hradby okolo svojho mesta spojením hospodárskych budov do súvislej  línie. Nedostatočné opevnenie podľahlo v roku 1682 thökölyovským vojskám, pričom jeden thökölyovský vojak mestečko podpálil. 17. storočie bolo storočím rozvoja cechov. Manufaktúrna výroba sa tu udomácnila až v 18. storočí, kedy tu vznikli menšie továrničky na spracovanie ľanu  a kovov, súkromná elektráreň, pálenica a píla. O svoje postavenie hospodárskeho centra prišla Spišská Sobota po otvorení Košicko–bohumínskej železnice, kedy sa začalo rozvíjať mesto Poprad. Železnica jednoducho podnietila rozvoj priemyslu, pre ktorý nebolo v malom sobotskom chotári miesta. Urputný zápas medzi Spišskou Sobotou a Popradom o prvenstvo definitívne skončil až v roku 1927, kedy sa sídlom okresu stal Poprad. Trvalo ešte päť rokov, kým boli všetky okresné úrady premiestnené do Popradu. Od 1. januára 1946 je Spišská Sobota súčasťou mesta Poprad.

Nesieme zabudnúť, že Spišská Sobota je klenotnicou umelecko-historických  pamiatok. Architektonický a urbanistický ráz mestečka zostal v podstate renesančný. Najvzácnejší je farský Kostol svätého Juraja (pol 13. st.), predovšetkým jeho interiér. Nájdeme tu päť neskorogotických krídlových oltárov, no najcennejší je hlavný oltár sv. Juraja so schodmi z dielne Majstra Pavla z Levoče. Na námestí sa nachádza Mestský dom, ktorý slúžil koncom 19. a začiatkom 20. storočia pre účely mestskej správy. Vretenovité námestie lemujú krásne meštianské domy. Niektoré z nich boli rekonštruované pre kultúrne inštitúcie – múzeum, archív, knižnicu, dom remesiel. Spišskosobotské námestie sa po rekonštrukčných prácach v roku 2000 zaskvelo vo svojej stredovekej kráse. Návštevníci očarene obdivujú upravené fasády, studňu, dlažby, oddýchnu si v tieni, ktorý poskytuje park. Spišská Sobota je pamiatkou na našich predkov, na ich kultúrne a umelecké cítenie a má čo povedať aj nasledujúcim generáciám.